Slnko, priezračné more, závan orientu – je to podľa vás ideálna dovolenka? Potom aspoň raz zavítajte do Tuniska! Najmenšia krajina severnej Afriky Vám učaruje exotickou atmosférou, pohostinnosťou svojich obyvateľov, pamiatkami starými tisícky rokov i vôňou jazmínu, ktorá sa tiahne za teplých nocí.
Tunisko má rozlohu (163 610 km ²), ale obyvateľov má len 10 miliónov, z toho 1,2 milióna v hlavnom meste Tunise. Veľkú časť územia totiž tvorí náhorná plošina a púšť. Úradným jazykom je arabčina, deti sa od malička učia francúzsky, ale často ich počujete hovoriť úplne inú rečou. Neoficiálna “tuniština” je miešanina mnohých jazykov, ktorými sa niekedy v tomto kúte sveta hovorilo.
Dozvedieť sa viac praktických informácií o Tunisku.
História Tuniska
Pôvodnými obyvateľmi sú Berberi, národ, ktorý dodnes reprezentuje okolo 60% Tunisanov. Nezmazateľné stopy tu však zanechali aj prvý stáli osadníci – Feničania. Založili obchodné centrá Sousse, Utica a Bizerte a o pár storočí neskôr (r. 814 pnl) aj mesto Kartágo, ktorého pozostatky môžeme obdivovať dodnes. Doba okolo prelomu letopočtov je v znamení vlády Rimanov, ktorí si územie podmanili po tretej púnskej vojne, krátko potom nasledovali aj Vandali. V 7. stor. opanovali dnešné Tunisko na dlhých 800 rokov Arabi a nastolili islam ako hlavné náboženstvo, čo platí dodnes. Posledných niekoľko storočí zostávalo Tunisko v područí – najprv ho Turci pripojili k Osmanskej ríši, roku 1881 sa potom stalo protektorátom Francúzska.
Až v roku 1956 získalo plnú štátnu nezávislosť a stalo sa na krátky čas monarchiou, ale už po roku bola vyhlásené za republiku. Formálne je dnes teda Tunisko demokratickým štátom, prakticky ide o umiernený policajný štát. Pod taktovkou súčasného prezidenta však neustále kráča vpred – Ben Alí obnovil diplomatické styky so susednými štátmi, zrušil mnohoženstvo (pred jeho nástupom sa muž mohol oženiť až so štyrmi ženami), založil nové školy a univerzity.
Ľudia, náboženstvo a etiketa
Tunisania sú výborní hostitelia, voči turistom nezvyčajne ohľaduplní. Ako ostatní stredomorskí Južania sú temperamentní a vrelí, na rozdiel od Talianov alebo Egypťanov však rešpektujú Vaše hranice. V meste nebudete mať v pätách žobrákov ani neodbytných ctiteľov. Cestovný ruch sype zásadný podiel do štátnej kasy a tak je obťažovanie turistov stíhané prísnymi sankciami. Ale využíva sa len zriedka. Tunisania majú pokoru vyrytú pod kožou a rýchlo sa presvedčíte, že ich ochota nekončí za bránami hotelových komplexov.
Štátnym náboženstvom v Tunisku je islam (98% obyvateľstva sú Arabi a Berberi). Zvyšok obyvateľstva tvoria židia, katolíci a protestanti.
Pri stretnutí je zvykom podať ruku a potom si pravú ruku krátko položiť na srdce. Dôležité je aj obliekanie. Na pláži samozrejme môžete byť v bikinách (hore bez však radšej len na tej hotelovej) a v rámci Vášho ubytovacieho rezortu noste oblečenie podľa chuti, von sa však obliekajte decentne – žiadne veľké výstrihy, minisukne či krátke šortky. Hoci je Tunisko jednou z najvyspelejších moslimských krajín a ženy sa tu obliekajú podľa vlastného úsudku a presvedčenia (často stretnete európsky oblečené ženy, hlavne v hlavnom meste Tunis), rešpektujte pravidlá obliekania, aby ste sa zbytočne nevystavovali skúmavými pohľadom miestnych obyvateľov.
Tuniská kuchyňa
Tunisania milujú veľmi korenisté, alebo naopak veľa sladké jedlá. V rámci ochutnávania miestnej tuniskej kuchyne sa nebráňte koreniu, ktoré sa u nás nepoužíva. Obľúbená je napríklad harissa – oranžová pasta z ostrých sušených paprík. Typickou polievkou je Chorba – korenená polievka s ovčím alebo rybím mäsom, ktorá sa zahusťuje cestovinami. Treba podotknúť, že bravčové mäso v jedálničku Tunisanov naozaj nenájdete, pretože ako moslimovia majú zakázané toto mäso konzumovať. Bravčové pre nich predstavuje mäso zo špinavého zvieraťa.
Ďalším tradičným pokrmom je napr couscous – kde je základom pokrmu varená pšenica, ktorá sa podáva s hovädzím, jahňacím alebo hydinovým mäsom; ďalej sa podľa chuti pridáva cibuľa, mrkva, paprika, fazuľa, cícer; omáčka je korenená a má paradajkovú chuť.
Do sladkého jedálnička často zaraďujú figy aj datle, ktoré sú naozaj výbornou pochúťkou. Medzi typické sladké jedlá patrí Baklava – múčnik s orieškami, Makroudh – múčnik s ďatľami máčanými v mede, Halkoum – pochúťka z cukrového cesta, ktorá chuťou aj vzhľadom pripomína turecký med alebo Assida – sladký koláč z krupice a medu zdobený pistáciami a drvenými orieškami.
Tunisania si potrpia na množstvo šalátov a hlavne na mätový čaj. Z alkoholických nápojov sa turistom odporúča ochutnať Boukha – pálenka vyrobená z fíg a Thibarine – sladký ďatlový likér.